Kočner s Jankovskou si písali aj o šéfovi združenia sudcov, Sopoliga sa funkcie odmieta vzdať

| dennikn.sk | Veronika Prušová |30. apríla 2020 |

Bývalý košický sudca Juraj Sopoliga. Foto – TASR

Juraj Sopoliga je strýko Františka Moznera, jedného zo sudcov Najvyššieho súdu, ktorí rozhodovali o Kočnerovej väzbe. Z novej Threemy vyplýva, že mafián chcel tieto rodinné väzby využiť.

Pomaly sa končí jún 2018, o päť dní sa začnú školákom prázdniny. S roky nedotknuteľným Marianom Kočnerom to už vyzerá zle, hrozí mu väzba. S kdekým si ešte vymieňa správy cez Threemu. Aj s Monikou Jankovskou spriada plán, ako neskončiť vo väzbe. Pár dní predtým ho Špecializovaný trestný súd do nej nezobral, no posledné slovo bude mať Najvyšší súd. Ostáva len málo času „zaťahať“ za tie správne nitky a ovplyvniť rozhodnutie trojčlenného senátu.

Kočner s Jankovskou vedeli presne, kto bude na Najvyššom súde rozhodovať. A ako upozornili Aktuality, z novej Kočnerovej Threemy je jasné, že nechceli nič nechať na náhodu. Zo správ zo šifrovanej aplikácie zverejnených len tento týždeň vyplýva, že pomoc chceli aj od prezidenta Združenia sudcov Slovenska Juraja Sopoligu.

Sopoliga je strýkom sudcu Najvyššieho súdu Františka Moznera, ktorý o Kočnerovej väzbe v senáte rozhodoval.

Dnes je jasné, že Kočnerovi sa senát nepodarilo ovplyvniť – 28. júna 2018 ho sudcovia poslali do väzby v prípade falšovania zmeniek a je tam dodnes. Z tohto skutku je už aj neprávoplatne odsúdený na 19-ročné väzenie. Medzičasom mu pribudla aj obžaloba z objednávky vraždy Jána Kuciaka a jeho snúbenice Martiny Kušnírovej, proces bežal aj v stredu a vo štvrtok.

Jankovská je už obvinená z korupcie a zo zasahovania do nezávislosti súdnictva a v marci aj ona skončila vo väzbe.

„Sopoliga vyriešený“

Keď sa Jankovská dozvedela, že o väzbe bude rozhodovať aj Mozner, hneď Kočnerovi napísala. „Synovec Sopoligu. Raz som mu zachránila krk.“ Zo správy nie je jasné, komu „zachránila krk“, či Sopoligovi alebo jeho synovcovi Moznerovi.

O chvíľku dostala od mafiána odpoveď: „Sopoliga vyriešený.“

To bolo 25. júna 2018. O dva dni neskôr sa Jankovská ešte raz uisťovala, či je skutočne sudca Mozner vybavený. „Ak máš M vyriešeného len cez advokáta, tak je to na drevených nohách,“ napísala mu.

Kočner ju však upokojoval, že „nie“. „Rodina to vyriešila. Strýko,“ odpísal.

Sopoliga odmietol, že by akokoľvek ovplyvňoval svojho synovca. „Je to pre mňa zarážajúca informácia. Nikto ma v žiadnom prípade kvôli synovcovi nekontaktoval. Vyhnal by ma von oknom, ako poznám jeho povahu. Vie veľmi dobre, ako má rozhodovať,“ reagoval Sopoliga.

Aj sudca Mozner, rovnako aj jeho dvaja kolegovia zo senátu Alena Šišková a Martin Bargel, akékoľvek ovplyvňovanie odmietli. Hovorkyňa Najvyššieho súdu Alexandra Važanová odpovedá, že ich nikto nekontaktoval.

Vzdať sa funkcie? Útok na slobodu prejavu

Sopoliga už nie je sudcom. Koncom marca napísal prezidentke list, v ktorom sa vzdal funkcie. V čele Združenia sudcov Slovenska, čo je najväčšia stavovská organizácia sudcov, naďalej ostáva.

Nie je na mieste, aby po takýchto podozreniach svoje zotrvanie vo funkcii zvážil a vzdal sa jej? Prezident ZSS takto neuvažuje.

„Vašu otázku o vzdaní sa funkcie prezidenta ZSS na základe ohovárania vnímam ako prejav výraznej snahy zabrániť mi v uplatňovaní základného ľudského práva na slobodu prejavu, že je daná reálna možnosť ohrozenia nezávislosti súdnictva a sudcov v zmysle odborných argumentov združenia, ak bude realizovaná kritizovaná časť vládneho programu o súdnictve,“ napísal a trval na uvedení celého znenia svojej odpovede.

Ako prezident je podpísaný pod väčšinou vyhlásení združenia a vystupuje zaň. Médiám posielal aj reakciu združenia na akciu Búrka a obvinenie trinástich sudcov, z ktorých väčšina bola ich členmi. „Korupcia medzi sudcami je jednou z hlavných hrozieb pre spoločnosť a fungovanie demokratického štátu, keďže podkopáva súdnu integritu, ktorá je základom právneho štátu, a vážne ovplyvňuje dôveru verejnosti vo výkon súdnictva,“ zhodlo sa vedenie združenia v stanovisku. Zároveň v ňom ponúkli pomoc pri hľadaní najrozumnejších riešení, ktoré povedú k očiste justície.

Niekoľko dní nato rozposlal Sopoliga sudcom list, v ktorom kritizoval nominácie vlády a parlamentu do súdnej rady. Písal o tom, že ide o dosiahnutie politického zámeru vymeniť súčasnú predsedníčku rady Lenku Praženkovú. K tejto kritike sa pridali viacerí členovia ZSS. Majú pocit, že „pod očistou justície“ chce výkonná a zákonodarná moc ovládnuť sudcov a súdnu radu.

Juraj Sopoliga kandidoval aj za ústavného sudcu. Foto – TASR

Ostatní členovia: Je to na prezidentovi

Denník N oslovil aj viceprezidentov ZSS a všetkých predsedov a predsedníčky krajských sekcií. Z ôsmich oslovených reagovali štyria. Viceprezident združenia Štefan Hrvola skonštatoval, že ako trestný sudca si ctí a rešpektuje zákon a hodnotí len zákonne získané dôkazy. „Len pripomínam, že Juraj Sopoliga bol zvolený za prezidenta ZSS v riadnej voľbe členmi združenia ako jedinej stavovskej organizácie sudcov a len títo majú výsostné právo rozhodovať o jeho mandáte, a to všetko v rámci stanov združenia.“

Hrvola si spomenul na vlastnú skúsenosť – ako ho v minulosti krivo obvinil človek, ktorého predtým odsúdil za brutálne vydieranie. Sudca hovorí, že to spomínali aj médiá, a keď sa zistilo, že nahrávky o korupcii si odsúdený umelo vytvoril a nahral, žiadneho ospravedlnenia sa už nedočkal.

„Predpokladám, že uvedenými podozreniami sa zaoberajú orgány činné v trestnom konaní. Pán Sopoliga musí sám zvážiť, či tieto skutočnosti sú v tejto chvíli dôvodom na jeho rezignáciu na post prezidenta združenia,“ reagovala predsedníčka nitrianskej sekcie a sudkyňa Špecializovaného trestného súdu Pamela Záleská. Dodala, že si počká na výsledky vyšetrovania a na Sopoligovo vyjadrenie k podozreniam. Záleská bola predsedníčkou senátu, ktorý súdil Zoltána Andruskóa obvineného z objednávky úkladnej vraždy Jána Kuciaka, aj členkou senátu v kauze zmenky, v ktorej dostali Marian Kočner a Pavol Rusko 19-ročné väzenie.

Podpredsedovi košickej sekcie Milošovi Gregušovi po prečítaní článku vyplynulo, že Sopoliga buď nikoho nevplyvňoval, čo aj sám uviedol, alebo nemá vplyv, keďže Kočnera do väzby zobrali. „Odpoveď si musí dať každý sám,“ skonštatoval sudca Greguš s tým, že na základe článku z Aktualít nie je dôvod, aby sa Sopoliga vzdal funkcie prezidenta.

Šéf prešovskej sekcie: Jankovská mohla blufovať

Prezidentovi sa končí funkčné obdobie na jeseň a medzi členmi už avizoval, že sa nebude znovu uchádzať o funkciu.

Ani šéf prešovskej sekcie Marián Sninský si nemyslí, že by mal Sopoliga odstúpiť.

Sninský vychádza aj z osobnej skúsenosti – so sudcom Moznerom pôsobil viac ako rok v jednom senáte. „Ešte predtým som ho vnímal ako vysoko eticky ukotveného a odborne zdatného sudcu,“ napísal Sninský, ktorý je presvedčený, že Mozner je plne dôveryhodným sudcom.

„Má taký kredit v súdnom prostredí, že by si nikto, ani pán Sopoliga, ktorého je synovcom, nedovolil za ním tak prísť, ako to uvádza pani Jankovská,“ skonštatoval prešovský krajský sudca. Vyjadrenia bývalej štátnej tajomníčky ministerstva spravodlivosti považuje skôr za blufovanie a predstieranie vplyvu na sudcu, ktorý v skutočnosti nemala.

Bolo to vybavené, Mozner bol na prášky

Z výpovede bývalého sudcu Vladimíra Sklenku, ktorý pracoval ako Kočnerov poskok, vyplýva, že na zloženie senátu sa Kočner pýtal aj podpredsedníčky Najvyššieho súdu Jarmily Urbancovej. V Threeme mala prezývku „Prútik“.

Sklenka od nej vyzvedal a odpovede preposielal Kočnerovi. Urbancová podľa neho musela vedieť, pre koho sú informácie.

Neskôr sa, dnes už bývalá podpredsedníčka súdu, so Sklenkom stretla na káve a tam mu hovorila, že Kočner bude vyšetrovaný na slobode a nie väzobne. Mozner už mal napísané rozhodnutie, ale potom prišli tlaky, vypovedal Sklenka pred vyšetrovateľom. Za sudcom údajne prišla vtedajšia predsedníčka súdu Daniela Švecová aj šéf trestného kolégia Libor Duľa, ktorý je dnes ústavný sudcom.

„Strašne na neho tlačili, aby Mariana Kočnera zobral do väzby, bol z toho na prášky, zložil sa a nakoniec rozhodol tak, ako rozhodol po intervencii týchto osôb,“ vypovedal Sklenka o Moznerovi.

Sopoliga hovoril, že radí Jankovskej

To, že Jankovská a Sopoliga boli v pracovnom kontakte, je verejne známe. Ako štátna tajomníčka (za Smer), sudkyňa a členka združenia aj vystúpila na zhromaždení ZSS.

V roku 2014 si Jankovská zavolala Sopoligu aj na stáž na ministerstvo spravodlivosti. „Pôsobím tu ako poradca vo vzťahu k pani štátnej tajomníčke,“ vysvetľoval vtedy svoju pozíciu pre Hospodárske noviny. Ministerstvo následne jeho vyhlásenie korigovalo a spresnilo, že je zaradený do sekcie legislatívy a jeho úlohou je naprávať chyby v zákonoch, ktoré presadila ministerka spravodlivosti Lucia Žitňanská.

Po tejto stáži u Jankovskej prešiel zakrátko na stáž na súdnu radu, kam si ho zase zavolala vtedajšia predsedníčka Jana Bajánková. Bol tam od januára 2016 takmer dva roky. V októbri 2017 sa stal členom hodnotiacej komisie sudcov, a tak sa jeho stáž skončila.

Monika Jankovská skončila vo väzbe. Foto – TASR

Na obranu Harabina

Sopoliga bol v justícii roky známy. Do roku 2012 bol desať rokov členom súdnej rady, bol aj predsedom sudcovskej rady košického krajského súdu, roky bol aj podpredsedom tohto súdu.

V ére Štefana Harabina, či už ako ministra spravodlivosti, alebo predsedu súdnej rady a Najvyššieho súdu, sa Sopoliga ozýval na jeho podporu. Spätne sa označeniu „harabinovec“ bráni.

Známy je aj vypracovaním takzvanej anticharty, teda reakcie na vyhlásenie Päť viet, ktorou vyše stovka sudcov vyjadrila svoje znepokojenie z harabinizácie justície. Opisovali atmosféru strachu, ktorá po nástupe Harabina v justícii zavládla. Sopoligovo vyhlásenie iniciatívu kritizovalo, pretože vraj vynechala pozitíva.

Keď vlani kandidoval za ústavného sudcu, tak počas vypočutia pred ústavnoprávnym výborom odmietol, že by antichartu formuloval on. Bolo to vraj vyhlásenie sudcovskej rady košického súdu – on jej pritom v tom čase predsedal.

Pred výborom sa vtedy prezentoval viac ako hodinu, pričom väčšinu času venoval vyviňovaniu sa z „nálepky“, že je človek Štefana Harabina. „Vyprosím si tvrdenia, že som jeho lokajom“, povedal.

Veľa jeho odpovedí sa následne týkalo aj jeho členstva v komunistickej strane. „Nehanbím sa za to a nebudem sa za to ospravedlňovať.“ Hovoril, že stojí za ideou sociálneho štátu a že táto idea bola pošliapaná.

Za kandidáta na ústavného sudcu ho navrhol generálny prokurátor Jaromír Čižnár.

Prevzaté z zoj.sk

0 comments