Nastáva v slovenskom súdnictve čas pomsty, odplaty a čistiek?

| JÁN MAZÁK | 20. apríla 2020  |

Samozrejme. Teda ak za pomstu a čistky považujeme vyšetrenie, stíhanie, obžalovanie a odsúdenie ľudí, ktorí sa stali nehodnými nosiť na svojich pleciach taláre.

Autor je bývalý predseda Ústavného súdu

Koronavírus je existenčná skúška našich charakterov, postojov, schopností byť solidárni, ústretoví a bojovní. Ostatné témy zostávajú v tieni ťažkého zápasu o prežitie a žitie. Napriek tomu sa nazdávam, že ani ostatné pálčivé otázky by sa nemali dostať do úplného úzadia. Napríklad justícia v Slovenskej republike.

Od volieb uplynulo niekoľko týždňov. Príspevkov a rozhovorov o ľuďoch v talároch pribúda, konečne sa ukazuje, aké je názorové spektrum vo vnútri súdnej moci. Dnes napíšem niekoľko úvah o obsahu debát, diskusií a názorov, ktoré neboli publikované. Presiakli ku mne z viacerých zdrojov. Vnútorných aj vonkajších, najviac z prostredia praktickej politiky. Nesúrodé, no dajú sa z nich vybrať spoločné body, ktoré ma dosť prekvapili, zaskočili a, trochu pohoršili.

Súdnictvo po Kuciakovi

Vražda Jána Kuciaka a jeho snúbenice preformátovala štát, spoločnosť i názorové skupiny. Dôsledky sú ohromujúce. Pre súdnictvo takmer zničujúce. Dozvedeli sme sa, vďaka našim Colombom, ako aj prokurátorom a teraz už aj sudcom Špecializovaného trestného súdu, také informácie o sudkyniach a sudcoch, ktoré boli najskôr na neuverenie. Potom sa potvrdzovali a pritvrdzovali. Výsledkom bolo defilé sudkýň a sudcov s putami na rukách.

Lenže tieto hrozné zábery a trestné stíhania nezostávajú osihotené. Vysvitlo, že do všelijakých obchodov so spravodlivosťou boli zatiahnutí justiční predstavitelia od Košíc až po Bratislavu. Existujú silné indície, podozrenia a hromadia sa aj dôkazy o tom, že všade sa aktivovali Kočnerove klony a na ktorých súdoch im napomáhali tí, ktorí by ich mali súdiť a odsúdiť.

Obávam sa, že sa dožijeme ešte ďalších požiadaviek na väzbu alebo prinajmenšom trestné stíhanie sudkýň a sudcov. Bárs by som sa mýlil.

Hľadanie východísk je povinnosť

Zákonite sa slovenská justičná sféra dostala do vskutku zlého svetla. Doma aj v Európe. Dostali sme už viackrát také „vysvedčenie“ o úrovni súdnictva, ktoré sa dá prirovnať len ku sústavne prepadávajúcim školákom.

Priamo. Kto, zodpovedný za stav slovenského súdnictva, by v takej atmosfére nekonal, nehľadal spôsoby a metódy na očistenie, znovunastolenie poriadku, potvrdenie nezávislosti, nestrannosti, navrátenie dobrej povesti, cti a honoru ťažkému poslaniu, ktorým je súdenie?

Logicky sa hľadajú vecné, miestne aj osobné riešenia. Krátkodobé i dlhodobé. Niektoré na hrane ústavnosti. Spomeniem najzávažnejšie. Previerky sudkýň a sudcov, skúmanie ich majetkových pomerov aj so zreteľom na najbližších rodinných príslušníkov. Skvalitnenie výberu nových tvárí. Sfunkčnenie disciplinárnych senátov. Sprísnenie kariérnych postupov tak, aby funkčne rástli ozajstné osobnosti v talároch. Nové nároky na predsedov súdov, ktorí musia prevziať základnú zodpovednosť za riadny výkon súdnej moci v ich pôsobnosti. Tlak na účinnejšie využívanie právomoci súdnej rady.

„Obavy“,  strata pamäti a otázka

Vo viacerých neformálnych rozhovoroch som sa dozvedel, priamo alebo sprostredkovanie, ako sa na tieto životne nevyhnutné opatrenia dívajú niektorí vo vnútri justície, iní, ktorí už ju nedávno opustili, ale aj takí, ktorí posledné roky politicky ovplyvňovali štát a jeho orgány.

Jadro námietok je výpovedné. Chystá sa pomsta, odplata a začnú sa čistky. Skúsim na túto zbabelú oponentúru voči chystaným zmenám a opatreniam odpovedať.

Vrátim sa trochu do histórie. Strata pamäti je totiž nebezpečná. Štefan Harabin sa stal ministrom spravodlivosti (2006). Ak by som mal vypočítať všetky jeho pomstychtivé rozhodnutia, legislatívne úpravy a úkony, tak by ste to čítali ešte dva mesiace po skončení pandémie koronavírusu.

Áno, tento temný človek sa mstil komu len mohol. Odplatil sa každému, kto sa ho v minulosti dotkol. O čistkách ani nehovorím. Vymenil takmer všetkých predsedov súdov. V dôsledku jeho pôsobenia na Najvyššom súde (2009) došlo k množstvu prechmatov, ktoré sa ani dodnes nevyšetrili. Diskriminovalo sa. Lojálni sa odmeňovali, kritici trestali, vyháňali, ostrakizovali. Ublížilo sa mnohých sudkyniam a sudcom. Mobbing a bossing boli bežným spôsobom „vládnutia“ na Najvyššom súde.

Až na pár výnimiek, ktoré odmietali a poukazovali na tieto panovačné spôsoby, zvyšok justičného sveta mlčal (inak povedané súhlasil) alebo využíval ochranu tohto bosa na to, aby si vytvoril vlastné justičné domínium. Príkladom môže byť organizovanie spravodlivosti na niektorých bratislavských súdoch, vrátane krajského.

Položím otázku. Kde vidia odporcovia a neprajníci chystaných očistných a nápravných opatrení nejakého Harabina? Ako chápu a vysvetľujú svoje tvrdenia, že novej politickej moci ide o pomstu, revanš a uzurpovanie vplyvu na súdnu moc? Kým sa dočkáme akých-takých odpovedí, skúsim odvetiť, na zásadné otázniky, sám.

Odpovede a obnovenie morálneho kreditu súdnictva

Samozrejme, ide o pomstu, odplatu a čistky. Teda ak za pomstu a čistky považujeme vyšetrenie, stíhanie, obžalovanie a odsúdenie ľudí, ktorí sa stali nehodnými nosiť na svojich pleciach taláre. Rovnako disciplinárne stíhanie sudkýň a sudcov, ktorí sa spreneverili svojmu povolaniu, preukázateľne žijú nad svoje zárobkové pomery, stýkajú s osobami z kriminálneho prostredia, cítia nechuť k etickým pravidlám až do tej miery, že sa nazdávajú, že im je všetko dovolené a tolerované.

Iste, sú to čistky, ak z vedení súdov sa odstránia tí, ktorí nepožívajú rešpekt a úctu svojich kolegýň a kolegov, ale mali zázemie na najvyšších poschodiach správy súdnictva. Na tieto pozície treba ľudí radiacich aj riadiacich. Schopných organizovať výkon súdnej moci na okresnej a krajskej úrovni. Nebojácnych predsedov, ktorí nebudú trpieť prevádzkovou slepotou aj pri tých najhorších prešľapoch sudkýň a sudcov. Spôsobilých spolupracovať na reštaurovaní dobrého mena justície aj v najmenšom okrese.

Ako inak ako čistky nazvať občerstvenie výberových komisií, z ktorých musia odísť všetci, ktorí priamo alebo nepriamo vyberali nové sudkyne a nových sudcov podľa sympatií, intervencií alebo na báze vzájomných služieb, a nie podľa ich skutočných spôsobilostí a predpokladov.

Čítajúc názory niektorých sudkýň (napríklad Pamela Záleská) a sudcov (ako príklad Miloš Kolek), vyhlásenie niektorých sudcov Okresného súdu v Prešove o ochote nechať sa dobrovoľne preveriť z hľadiska ich spôsobilosti na výkon funkcie, sa zdá, že kuvičie hlasy o politizácii justície (sudca Smolko a tí, ktorí podpísali jeho vyhlásenie) by sa mohli, pomaly a isto, dostať do vecnej konfrontácie. Takej, z ktorej by vyplynuli spoločné názory na to, ako obnoviť dôveru k justícii, jej dobrú povesť, postavenú na nespochybniteľnej nezávislosti a schopnosti sa vnútorne očistiť a brániť v budúcnosti voči každému fenoménu typu Kočner, Jankovská alebo im podobní.

Zabudnime na minulosť a prísľub

Zachytil som vyhrážky. Ak sa siahne k zamýšľaným legislatívnym krokom, tak sudkyne a sudcovia sa budú brániť. Napokon, o všetkom rozhodujú nezávislé súdy. Malá rada pre tých, ktorí sa takto kasajú. Zabudnite. Čím skôr, tým lepšie. Len pripomeniem. Prebieha proces, v ktorom si každý, rýchlejšie alebo pomalšie, uvedomuje svoju zodpovednosť za stav súdnictva. Začína byť jasné, že novú justíciu už nevytvoríme na spôsob Harabina alebo podľa názorov Sopoligu a podobných pokrivených charakterov.

Obnovená a očistená súdna moc bude reprezentovaná každou sudkyňou a každým sudcom. Nezávislými a nestrannými osobnosťami. Nepotrebujúcimi, aby za nich hovoril Juraj Sopoliga alebo podobní zablúdení kolegovia. Dbajúci na to, aby ich čistý štít neutrpel ani podozreniami. Otvorenými každej previerke ich morálnej, odbornej spôsobilosti a integrity. Uvedomujúcimi si obrovskú moc aj zodpovednosť za chod právneho štátu.

Na záver prísľub. Ak bude mať niekto v súdnictve pocit, že sa mu v priebehu neľahkého obdobia vnútornej katarzie, mstia, šikanujú ho alebo mu ubližujú, nech sa ozve. Takého človeka budem brániť. Všetkými prostriedkami. Iste, len ak sa ozaj znovu objaví a potvrdí choroba známa z minulosti. Harabinov komplex.

Prevzaté z zoj.sk

0 comments