Vyhlásenie Súdnej rady Slovenskej republiky o chorobnosti sudkýň a sudcov

(Uznesenie č. 256/2020 bolo prijaté 17 hlasmi za. Jedna členka súdnej rady nehlasovala)
Súdna rada Slovenskej republiky (ďalej len „súdna rada“) považuje za svoju povinnosť uvádzať na pravú mieru informácie o sudkyniach a sudcoch Slovenskej republiky, ktoré majú nepravdivý alebo skreslený obsah. Ambíciou súdnej rady nie je v takom prípade  vstupovanie do diskusií politického charakteru; jediným účelom predloženého vyhlásenia je pravda.
Predseda politickej strany SaS Richard Sulík v rozprave  v Národnej rade Slovenskej republiky uviedol:
„No tak keď normálny človek ochorie, dostane 55 % svojej hrubej mzdy. To určite viete, lebo poslanci sú v tom istom režime, ale nie sudcovia. Sudcovia dostanú taký príplatok, že majú takú istú mzdu, ako keď chodia do roboty. Považujete toto za spravodlivé? Za správne? Že, skrátka, keď či robí, nerobí, furt má rovnako? Ja som presvedčený, že sudcovia majú najväčšiu chorobnosť na Slovensku.“
Tvrdenie o chorobnosti sudkýň a sudcov Slovenskej republiky nie je pravdivé.  Chorobnosť ľudí v talároch, napríklad  za ročné obdobie počítané od septembra 2019 do konca septembra 2020 sa v priemere pohybovala od 7,6 dňa (obvod Krajského súdu v Nitre) po 11,9 dňa (obvod Krajského súdu v Bratislave). Tieto čísla sa viac menej s určitou nevýznamnou toleranciou opakujú aj v ostatných obvodoch krajských súdov (napríklad v obvode Krajského súdu v Košiciach je to 8,3 dňa). Sú principiálne platné aj pre minulé roky.
Sudkyňa a sudca, ktorí sú práceneschopní však prvých šesť týždňov dostávajú plný počet nových vecí na pracovný stôl. Vecí, ktoré musia, skôr či neskôr, bez zreteľa na ich práceneschopnosť prejednať a rozhodnúť.  Z tohto zákonného pravidla vyplýva, že prvých 42 dní práceneschopnosti je pracovná záťaž sudkýň a sudcov rovnaká ako u tých, ktorí sú zdraví. Čísla o priemernej chorobnosti sudkýň a sudcov ale jasne potvrdzujú (až na  ojedinelé výnimky dlhodobej práceneschopnosti), že chorobnosť nemá žiaden alebo iba zanedbateľný  vplyv na riadny výkon súdnej moci.
Takýto prístup zákona k chorobnosti sudkýň a sudcov  preto podľa názoru súdnej rady plne opodstatňuje, zjednodušene povedané, príplatky k dávkam nemocenského poistenia.
Súdna rada by ocenila, ak by sa vysvetlenie a objasnenie otázok chorobnosti sudkýň a sudcov Slovenskej republiky vnímalo výlučne ako príspevok k objektívnemu informovaniu o slovenskom súdnictve; bez neho nemôžeme začať a pokračovať  s obnovovaním dôveryhodnosti a rešpektu.
V Bratislave, 14.októbra 2020
                                                                              Súdna rada
                                                                       Slovenskej republiky

0 comments